Dochádza vám občas inšpirácia, ako sa s deťmi zahrať? Zalovili sme v pamäti a pospomínali sme si na najlepšie hry, ktoré si pamätáme z nášho detstva.
Nikdy nezabudnem na ten moment, keď som túžobne vyslovila vetu: „Mami, mohla by som aj ja dostať gumu na skákanie?“ Usmiala sa, vytiahla svoje potreby na šitie a z veľkého klbka gumy odmotala asi štyri metre. Pásik odstrihla, konce gumy zviazala a podala mi ju so slovami, že je presne taká istá, akú majú ostatné dievčatá. Tiež máte občas podobne nostalgické spomienky?
Naše detstvo bolo plné skvelých hier, na ktoré však s postupom času zabúdame. Ak máte vlastné deti, alebo trávite čas doučovaním či opatrovaním detí, určite poznáte ten moment, keď dochádzajú nápady. Vtedy sa hrávame dookola tú istú hru alebo sa uchýlime k skratkovitému riešeniu a podáme deťom tablet či zapneme televíziu. Zmeňte to a inšpirujte sa spomienkami na najlepšie zabudnuté hry.
Skrývačka
Určiť domček, číslo, do ktorého treba narátať, a potom už len výkrik: „Schovaný-neschovaný, idem!“ Skrývačka, schovávačka alebo dobre známa schovka nás najviac bavila na dvore či na ulici, kde, ak vás niekto objavil, ste mali väčšiu šancu ujsť do domčeka než v malom byte. Napriek tomu sme ju dokázali hrať kdekoľvek.
Krieda a Škôlka
Za suchého počasia sme na asfalte a betónových plotoch radi rozvíjali aj svoje výtvarné umenie. Stačilo vziať von kriedy a maľovať na chodníky, čokoľvek nám zišlo na um. Neskôr k abstraktným kresbám a paličkovým panáčikom pribudli veľké srdcia s nápisom D + B = VL alebo sme si nakreslili a odskákali takzvanú Škôlku.
Bunker
Predstavivosť malých detí nemá hranice, azda preto milujú stavanie vlastných príbytkov, ktorým môžu dať prívlastky podľa svojej fantázie. Niekedy to bol len bližšie neidentifikovaný bunker, inokedy vlastný dom, hrad či pevnosť. Stavali sme ho zo všetkého, čo nám prišlo pod ruky – deky, matrace a na spevnenie štipce na bielizeň.
Skákanie gumy
Spomínate si, ako sme sa predháňali, kto bezchybne odskáče všetky úrovne na gume? Vonku sme sa striedali vždy, keď niekto pochybil a stúpil na gumu alebo sa do nej zamotal. A keď neboli po ruke kamarátky? Vystačili sme si doma aj s dvoma stoličkami – hoci susedia v paneláku to znášali horšie. 🙂
Karty
Faraón, Žolík, Kent a Sedma z kríža, to sú obľúbené kartové hry, ktoré zachránili nejednu upršanú dovolenku. Niektoré sú len o náhode, akú kartu si vytiahnete, niektoré však podporujú logické a strategické myslenie, preto by nemali chýbať v programe detí ani dnes. A navyše, radi sa ju s deťmi zahrajú aj dospelí.
Karneval
Mali ste v rodine staršiu sesternicu? Či tetu, ktorá vám robila pravidelné opatrovanie? Tak určite niekedy prišli na rad líčidlá, šminky a hrebene. Dievčatá chceli vyskúšať dospelácke skrášľovanie a chlapci zase chceli nejaké frajerské maskovanie. Od toho už nebolo ďaleko k domácemu karnevalu so všetkým, čo ponúkol babkin šatník.
Švihadlo a Hulahup
Podobne ako pri skákaní gumy, aj pri skákaní cez švihadlo či točení kruhu na bokoch nás hnala ďalej túžba prekonať ostatných. Urobiť čo najviac skokov znožmo či trhnúť rekord pri takzvanom „vajci“ alebo vydržať s hulahupom vo vzduchu čo najdlhšie. Mnohí sa k týmto hračkám vrátili aj v dospelosti v rámci športu, aby posilnili sedacie či brušné svalstvo.
https://www.youtube.com/watch?v=AH_zGzPADpU&t=10s
Plyšáci a Mončičáci
Ruku na srdce, kto ako dieťa nemal plné poličky plyšových maznáčikov? Mali sme ich všetci. Každé dieťa sa rado túli a prejavuje náklonnosť a práve plyšové hračky boli najistejším darčekom, ktorý nám kto kedy mohol darovať. Najradšej sme jednoznačne mali tých, ktorí pri stlačení plyšového telíčka zapískali – hoci dodnes neviem, prečo sme im vraveli Mončiči.
Naháňačka
Ulica bola hlavným dejiskom aj pre obľúbené naháňačky, vďaka ktorým sme mali stále dostatok zdravého pohybu. Keď jeden druhého chytil, odovzdal mu tým štafetu v naháňaní. A aby to bolo pestrejšie a nevymieňali si ju stále len najpomalší členovia v skupine, ten, kto chytal naposledy, mal zvyčajne jedno kolo imunitu.
Mikádo
Roky sme v našej domácnosti netušili, ako sa táto hra vôbec volá. Mamka ju proste jedného dňa niekde obkukala a doma nám šikovne zhotovila domácke mikádo. Stačili jej špajdle, ktoré ofarbila fixkami rôznej farby. Potom už len spustiť špajdle na kôpku a striedať sa pri tom, kto ich z kopy vezme najviac bez toho, aby pohol ostatnými.
Človeče
Skryť sa do domčeka nebolo najbezpečnejším riešením iba pri skrývačke. Aby vás nikto nevyhodil, bolo sa treba schovať do domčeka aj pri hre Človeče, nehnevaj sa a ďalších stolných hrách. A keď nebolo v balení dostatok figúrok pre všetkých členov rodiny, mamina použila napríklad náprstok a ocko vrchnák z guľôčkového pera.
Pexeso
Zo stolných hier azda prvá a najjednoduchšia, ktorú naučíte už niekoľkoročné dieťa, je pexeso. Nenáročné otáčanie kartičiek s obrázkami, číslami, písmenkami či inými znakmi s cieľom nájsť dve identické karty vynikajúco podporuje pamäť a drobcov zároveň z vyobrazených motívov naučí aj niečo nové.
Playback
Zahraničné hudobné kanály a domáce hitparády mali za následok to, že sme zrazu všetci vedeli spievať po anglicky. Aj keď povedať sme po anglicky nevedeli ani slovo. 🙂 Spievaj, ako počuješ, to bolo základné pravidlo každej playback šou, ktorú sme si doma spravili, a ako mikrofón vynikajúco poslúžila mamina kefa na vlasy.
Pieskovisko
V lete nám ani upršané dni toľko nevadili, hlavne keď bolo nablízku pieskovisko. Vedeli sme totiž, že keď sa vyčasí, z mokrého piesku sa budú dať „upiecť tie najchutnejšie koláčiky“. Ba čo viac, ak pri pieskovisku zostali veľké kaluže, stavali sme priehrady a barikády, do ktorých sme sa tímovo snažili okolitú vodu nahrnúť.