list od mamičky - domelia.sk

List od mamičky

Dobrý deň,

tento list do Domelie som sa rozhodla napísať pre všetky slobodné mamy s malými deťmi, ktorým sa od septembra zmení život. Na povzbudenie.


Matúš sa mi narodil, keď som mala 40 rokov. Profesionálne som si odžila kopec zaujímavých projektov, pracovných pozícií, spoznala som množstvo ľudí. Súkromne som rozvedená a partner, s ktorým som čakala dieťa sa v treťom mesiaci tehotenstva rozhodol, že dieťa nechce. Rozhodnutie, či ísť na potrat alebo prijať a vychovať nového človeka, aj keď sama, mi trvalo asi tak deň. Vedela som, že je to ukončenie vzťahu, ale moja dôvera v partnera už aj tak niekam vymizla.

Pracovať na dohodu som začala už počas materskej, aby sme si vypomohli, keďže mi partner na dieťa neprispieva. Matúš dobre spával, mohla som pracovať z domu. Pre organizáciu, v ktorej som posledne pracovala, som vyhľadávala informácie a spravovala databázu kontaktov. Pomáhalo mi to udržiavať si kontakt s pracovným životom. Aj keď som sa niekedy cítila veľmi unavená, práca počas materskej mi pomáhala nielen finančne, ale aj psychicky.

Keď mal Matúš 7 mesiacov, musela som sa vrátiť do práce na plný úväzok. Mala som to šťastie, že jasle som mala priamo v bytovom dome, kde žijeme. Logisticky to bolo pomerne jednoduché, výzvou bol strach, ktorý ma posledný týždeň sprevádzal. Ako to Matúš zvládne? Ako zvládnem ja návrat do práce? Aké to bude pracovať s malým dieťaťom?

Prvý týždeň som Matúša dávala do jasiel na pol dňa. Na obed som ho vyzdvihla a poobede, kým spal som robila z domu. Musela som byť veľmi disciplinovaná. V práci som trávila minimum času rozhovormi s kolegami. Vedela som, že v kancelárii budem len 3 hodiny a musím stihnúť všetko, čo je potrebné urobiť. Obed bol na presun domov a kojenie a keď zaspal, rýchlo späť k počítaču.

Po prvom týždni som sa cítila hrozne unavená. Nočné kojenie, upratovanie nad ránom, večerné varenie, aby som počas homeofficu mala čo jesť. Ešte že nákupy sa dali urobiť on-line. V Bratislave je veľa možností, ako si zjednodušiť život – ak by som žila na dedine, bolo by to ešte ťažšie. Navonok to však vyzeralo, že takto by sme to mohli zvládnuť, Matúš vyzeral byť v pohode.

Všetko sa však zmenilo o týždeň. V pondelok som mala poradu s kolegami, zrazu som na mobile videla, že mi volajú z jasieľ. „Matúš ma teplotu, zvracia, príďte si pre neho.“ Ako prvomatka som sa veľmi zľakla, počas materskej bol Matúš bezproblémový. Poradu som ukončila a bežala do jasieľ. Nasledujúce dni boli trápením. V ďalší deň sa pridala hnačka a na tretí deň som vírus dostala aj ja. Oboch nás museli hospitalizovať a po týždni v nemocnici bol z Matúša úplne iný chlapec. Predtým lozil po byte, nadšene všetko objavoval, po týždni „v klietke“ a na nemocničnej strave sa ma držal ako kliešť a bál sa sám. V práci bolo treba riešiť veci…

Po tejto facke som vedela, že jasle a práca nebudú bezproblémové a musím rozmýšľať, ako vykryť dni, keď bude Matúš chorý. Aj keď mi rodičia chceli veľmi pomôcť, nie vždy sa to dalo. Bývajú hodinu od Bratislavy, museli za mnou cestovať a videla som, že kvôli ich zdravotnému stavu to je od nich veľká obeť. Zároveň som cítila, že Matúš potrebuje najmä mamu, toto obdobie už nevrátim.

Začala som preto hľadať na internete, či nie je nejaká stránka, kde sa dajú nájsť opatrovateľky ku deťom. A našla som domelia.sk Finančne som si uvedomovala, že to ku vysokému poplatku za jasle bude náročné, napriek tomu som sa odhodlala. Napísala som študentke, zdravotnej sestre, a dôchodkyni. S prvými dvoma som sa aj stretla a možno paradoxne, vybrala som si práve študentku. Vyhovovala mi ľudsky, mala pekný vzťah ku deťom. A netrvalo dlho, aj som ju musela zavolať, lebo Matúš nemohol ísť do jasieľ a ja som musela ísť skoro ráno na stretnutie.

Za dva roky sa toho veľa zmenilo. Matúš je už o dosť väčší, mama skúsenejšia, zorganizovanejšia😊. Ale som šťastná mama a spoločný čas si užívame. Odhodlanie „napísať o pomoc“ neľutujem. V septembri Matúš nastupuje do škôlky. Súkromnú si dovoliť nemôžem, mala som šťastie, zobrali mi ho do cirkevnej. Už teraz mi však v hlave ide, že sú počas prázdnin zavretý. A ja mám len 25 dní dovolenky… Zároveň rozmýšľam, že raz za mesiac by mi pomohlo, ak by nám niekto náš malý byt upratal. Keď som pozerala ponuku služieb na Domelii, mohlo by nám to finančne vyjsť. Matúša učím, ako funguje domácnosť, ale niekedy to upratovanie „s jeho pomocou“ aj tak musím dokončiť v noci. A unavená mama nie je veľmi spoločenská mama😊. Chcem mať viac energie aj času, aby sme si mohli užiť dni, ktoré sa už nevrátia.
Preto vám všetkým, ktorí tvoríte Domelia.sk ďakujem. Lebo mamy, ktoré nemajú blízko starých rodičov, pomoc od „otecka“ čakať nemôžu, hľadajú ju práve u vás. A zároveň ďakujem všetkým ochotným ženám, ktoré takúto výpomoc poskytujú.

Mamička Annka

 

 

Alexander Okoš
Alexander Okoš
Marketingový nadšenec s veľkou chuťou pomáhať akoukoľvek cestou.