Preskočiť na obsah

Osobná asistencia sa chybne zamieňa s opatrovaním. Rozhovor s osobnou asistentkou

  • by
Osobná asistencia sa chybne zamieňa s opatrovaním - Domelia.sk

Osobní asistenti zdravotne znevýhodneným napĺňajú život neraz aj extrémnym dobrodružstvom. Život so zdravotným postihnutím nemusí byť o odopieraní si zážitkov.  Na plnohodnotne strávený čas, koníčky, a záujmy má právo každý. Aj to je jeden z názorov osobných asistentov, ktorí na Slovensku pomáhajú ťažko zdravotne postihnutím napĺňať život vytúženými spoločenskými, športovými a ďalšími aktivitami. Prečítajte si rozhovor s dlhoročnou osobnou asistentkou Ľubkou. Vyspovedali sme ju, čo ju motivovalo, aké má skúsenosti s osobnou asistenciou, čo jej osobná asistencia dáva a čo odporúča každému kto rozmýšľa podobným zmysluplným spôsobom.  


„Keď som pred 11 rokmi žila v Bratislave, mala som popri svojej práci a koníčkoch čas, ktorý zostával nevyplnený. Rozhodla som sa ho venovať ľuďom v ťažkej životnej situácii a uchádzala sa o miesto dobrovoľníčky na onkológii. Napokon ma však nepozvali do užšieho výberu, lebo vraj nebudem mať dosť času, keďže som príliš aktívna,“

hovorí Žilinčanka Ľuboslava Figurová.

Aj takto nejako môže začať práca osobnej asistentky na Slovensku. Bez odhodlania a túžby poskytnutia nezištnej pomoci, to u nás zatiaľ nejde.

Od 1. júla sú však podmienky lepšie. Hodinová mzda narástla z pôvodných 2,78 na 3,82 eura na hodinu. Táto suma je odbremenená od zdravotných odvodoch, ktoré za asistentov platí štát. Tí, čo odpracujú minimálne 140 hodín mesačne navyše neplatia ani sociálne odvody a majú tak právo na dôchodkové zabezpečenie. Ľuboslava zdôrazňuje, že ide o prácu, ktorá človeku prinesie viac, ako len peniaze do peňaženky každý mesiac.

O čom je práca osobného asistenta? Môžete hneď na začiatok priblížiť pracovný deň, či týždeň?

Osobnú asistentku robím prevažne ľuďom so svalovou dystrofiou, ktorí sú odkázaní na pohyb na invalidných vozíkoch a na pomoc pri každodenných činnostiach. Najčastejšie ide o zabezpečenie prepravy, sprievodu na koncerty, do divadla, ale aj pri športe, či už ide o turistiku, výlety, alebo dokonca turnaje v paralympíjskej disciplíne boccia. Okrem toho som tri roky robila asistentku aj klientke, ktorá bola študentkou. Práve tu som získala znalosti, ktoré boli zaujímavé a prínosné aj pre mňa. Celkovo musím povedať, že osobnú asistenciu vnímam ako obohatenie môjho života. Dá sa povedať, že sa stretávam s výnimočnými ľuďmi, s ktorými realizujeme bežné aktivity netradičným spôsobom.

Práca osobného asistenta osôb so zdravotným znevýhodnením môže pripomínať prácu opatrovateľa. Aký je vlastne rozdiel medzi týmito dvoma povolaniami?

Pri opatrovaní ide predovšetkým o umožnenie zotrvania osoby so zdravotným znevýhodnením v jeho prirodzenom domácom prostredí. To znamená, že mu opatrovateľ pomáha pri plnení životných funkcií a činností, pomoc je vhodná skôr pre pasívnejších klientov. Pri osobnej asistencii ide skôr o pomáhanie v aktivizácii, sociálnej integrácii a vedení nezávislého života klientov. Ide o možnosť kompenzovať deficity, ktoré osoba zo zdravotným postihnutím má a dopomáhať viesť zmysluplný a hodnotný život. To znamená mať koníčky, študovať, pracovať, rozvíjať aby klient nemusel ísť do zariadenia sociálnych služieb. Opatrovanie je forma svoj potenciál a podobne.

Ak sa pozriete spätne na to, ako ste žili predtým, než ste sa stali asistentkou a ako žijete dnes, zmenila vás táto práca nejako?

Všimla som si, že vďaka osobnej asistencii som začala vnímať svet farebnejšie. Mám aktívny a dobrodružný život, ktorý ma neustále učí brať situácie s nadhľadom, či s humorom. Táto práca mi dala inú životnú optiku na hodnoty. Dosť dôsledne som sa naučila hľadať riešenia a nie prekážky, či výhovorky, prečo niečo nejde. Ja osobne mám vďaka tejto práci zážitky, aké by som za normálnych okolností nenadobudla. Spomínam napríklad na „brázdenie“ po ľadovci na vozíku na Dachsteine v nadmorskej výške 2700 metrov nad morom.

Vaše nadšenie a zanietenie je veľmi sympatické. Na Slovensku však práca s ťažko zdravotne postihnutými nedokáže zaujať také masy, ako napríklad práca v kancelárii. Nevzbudzuje to vo vás smútok alebo hnev?

Žiaľ, naša spoločnosť je stále nastavená najmä na vytváranie konkurencie s cieľom mať zo všetkého čo najväčší zisk. Vnímam to tak, že ľudia chcú predovšetkým finančný kapitál, na základe ktorého by chceli prosperovať a úplne ignorujú sociálny kapitál. Tým myslím medziľudské vzťahy. Práve budovanie sociálneho kapitálu je dôležitejšie, lebo vyhrávame všetci ako spoločnosť. Málo si uvedomujeme, že spolupráca je lepšia ako konkurencia. Toto je ten hlavný a smutný dôvod, prečo je spoločnosť málo angažovaná pri riešení sociálnych problémov, pričom problematika sociálnej práce so zdravotne postihnutými je len jednou časťou tohto celku.

Ako vnímate budúcnosť sociálnej práce na Slovensku? Vnímate zvyšujúci záujem o pomoc zo strany zdravotne postihnutých?

Dá sa konštatovať, že pomoc je potrebná teraz a v budúcnosti bude ešte viac. Sme totiž svedkami pribúdajúceho počtu osôb so zdravotných postihnutím, ktoré prichádzajú v dôsledku nových civilizačných diagnóz. Spomenúť môžem autizmus, cukrovku, sklerózu multiplex, ťažké alergie, či astmatikov. Zároveň je stále viac autonehôd, či ľuďí s inými úrazmi. Nemôžeme tiež zabúdať na to, ako prudko rastie počet seniorov. Dnes už azda niet rodiny, v ktoré by nebol niektorý z jej členov v onkologickej alebo po onkologickej liečbe. Tieto témy očividne potrebujú väčšiu váhu. Je na nás, do akej miery sa budeme chcieť v tejto oblasti angažovať, aby sa nezvyšoval počet a podiel ľudí na okraji záujmu spoločnosti.

Osobnej asistencii sa venujete už viac ako desať rokov. Komu by ste, na základe získaných skúseností, odporučili toto povolanie?

Je to práca pre každého, kto chce z tohto sveta spraviť trochu lepšie miesto na život. V podstate netreba žiadne špecifické vzdelanie, stačí mať vôľu a ochotu pomáhať druhým ľuďom. Určite je vhodné, aby išlo o empatického, spoľahlivého, dochvíľneho a trpezlivého človeka. Dôležitý je tiež rešpekt názorov a zvykov iných ľudí a najmä rešpektovanie inakosti. Určite by som dala túto prácu do pozornosti tým, ktorí chcú mať flexibilný pracovný čas i priestor. Miesto výkonu nie je v domácom prostredí ako pri opatrovaní, osobná asistencia sa vykonáva všade tam, kde zdravotne znevýhodnený človek potrebuje pomoc. Táto práca nepredstavuje iba možnosť doplnenia si príjmu, ale najmä bohatý potenciál na zmysluplne strávený čas, stretnutie zaujímavých ľudí a budovanie aktívnej komunity.

Predstavme si, že by som sa o prácu asistenta zaujímala ja. Čo by som mala spraviť preto, aby som sa vôbec mohla uchádzať o takéto miesto?

Je dobré, ak uchádzač navštívi niektorú z agentúr osobnej asistencie, ktoré vedú databázy ľudí, ktorí takúto pomoc potrebujú a zároveň dokážu sprostredkovať vhodného klienta. Agentúry môžu zároveň poskytnúť aj sociálne poradenstvo zamerané na osobnú asistenciu. Poradia ohľadom zmlúv, daňových, či odvodových povinností a administratívy. Na Slovensku fungujú agentúry napríklad pod hlavičkou Organizácie muskulárnych dystrofikov v SR v Bratislave a Žiline, ako i pod záštitou niektorých ďalších organizácií zastrešujúce osoby so zdravotným znevýhodnením. V podstate platí, že na túto prácu netreba mať špeciálne kurzy alebo vzdelanie. Osobnú asistenciu vykonávajú často laici, ktorých vyškoľujú samotní ľudia, ktorí potrebujú ich pomoc. Je to prirodzené, lebo každá osoba má iné potreby, iné aktivity a aj iné znevýhodnenie.

Ako hodnotíte povedomie o práci asistentov u nás? Myslíte si, že sa môže toto povolanie stretávať s negatívnymi asociáciami ľudí?

Osveta o osobnej asistencii ako forme podpory osôb so znevýhodnením je na Slovensku stále nízka. Je pravda, že sa neustále snažíme organizovať vzdelávacie, či propagačné podujatia, napriek tomu však povedomie nie je podľa našich predstáv. Aj z tohto dôvodu radi uvítame akúkoľvek podporu šírenia informácií. Chceme, aby náš hlas mal väčší dosah a silu. Áno, pravdou je, že osobná asistencia má aj svoje mýty. Často sa napríklad zamieňa s opatrovaním, teda so zabezpečovaním základných životných úkonov pre zdravotne znevýhodnených. Osobná asistencia však vychádza z inej podstaty, ide o filozofiu nezávislého života. Práca je pre každého, kto sa nebojí pestrosti, dobrodružstva a najmä chce z tohto sveta spraviť trochu lepšie miesto na život. 

Ďakujeme

My v Domelii ďakujeme Ľubke za úprimnosť, otvorenosť a hlavne za ochotu podeliť sa o svoje skúsenosti s osobnou asistenciou na Slovensku. Tiež ďakujeme každej hlbšej zmýšlajúcej osobe, ktorá sa svojím konaním, či slovom rozhodla a podporila akúkoľvek pomoc zdravotne znevýhodnenej osobe. Ďakujeme.

Pre ostatných ktorí zvažujú tento typ pomoci alebo priamo osobnú asistenciu odporúčame obrátiť sa na už spomínanú agentúru OMD v Bratislave alebo Žilne. Osobne ich poznáme, sú to skvelí a veľmi ochotní ľudia, ktorí s radosťou pomôžu každému kto potrebuje alebo poskytuje pomoc. Pre viac informácií k osobnej asistencii navštívte stránky OMD www.osobnaasistencia.sk.

Ďakujeme OMD

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *