Človek si v priebehu života vybuduje nejaký systém učenia a učebné skratky. Ale viete si predstaviť, že by vám už v detstve niekto vysvetlil, ako sa učiť?
Kto by nechcel, aby sa jeho dieťaťu v škole darilo a učenie zvládalo ľavou zadnou? Berieme ako samozrejmosť, že niektoré predmety nás bavia viac ako iné a tie sa učíme akoby samé. A väčšinou sa oháňame genetikou – to dieťa je nadané na matematiku po mne. Alebo máme šťastie na skvelého učiteľa, ktorý prebudí v dieťati záujem o daný predmet a potom nám nezostane nič len dúfať, že daná pani učiteľka neodíde na materskú, do dôchodku alebo neujde zo školstva úplne.
Ale čo si budeme hovoriť, treba sa učiť aj predmety, ktoré nie sú pre nás atraktívne alebo nám nejdú a tu sa dostávame do začarovaného kruhu – nemám rád ten predmet, lebo mi nejde, a nejde mi, lebo ho nemám rád. Na deti sú kladené vysoké nároky, čo všetko majú zvládnuť v škole, doma na úlohy a niektorí rodičia by vedeli rozprávať romány, koľko hodín sa so svojimi deťmi nasedeli, kým sa im podarilo zdolať všetky zadania.
A pritom to nemusí byť až také zložité. Jednoducho nás na žiadnom predmete neučili, ako sa máme učiť. Človek si v priebehu života vybudoval nejaký systém a prišiel sám na nejaké tie učebné skratky a finty. Ale viete si predstaviť, že by vám už v detstve niekto vysvetlil, ako na to? A vy by ste boli zrazu profík v rýchlosti, s akou by ste sa učili.
Individuálny tréning pamäti a efektívneho učenia za pár hodín, kde si osvojí správne techniky, môže byť pre vaše dieťa to pravé, ako všetko zvládnuť a v budúcnosti neriešiť problémy, ako sa niečo naučiť. A je jedno, či vaše dieťa je len čerstvý prvák alebo má pred sebou maturitu. Schopnosť učiť sa, tá sa zíde vždy.
5 najčastejších chýb pri učení alebo Ako si dokonale znechutiť školu
1. Pri učení nedodržujeme prestávky
Aj keby sme akokoľvek chceli, nedokážeme sa sústrediť na učenie donekonečna. Myseľ nám čoskoro pri učení textu začne blúdiť, a preto je dôležité urobiť si pauzu. Niekoľkohodinové sedenie nad učebnicami naozaj nemá zmysel. Ale pozor! Pauza neznamená, že sa mrknem “na chvíľu“ na Facebook alebo že si zahrám len jednu hru. Takéto prestávky nám nedodajú ani energiu na ďalšie učenie a už vôbec neskončia po pár minútach.
2. Učenie si nechávame na poslednú chvíľu
Nie nadarmo sa hovorí, že opakovanie je matka múdrosti. Ak sa niečo učím na poslednú chvíľu, nielen že nemám čas si to zopakovať a je celkom možné, že na písomku mi to v danej chvíli bude stačiť, ale tým, že som si neprešiel opakovaním, učivo nemám uložené v dlhodobej pamäti a pri najbližšej väčšej písomke sa ho budem učiť celé odznovu.
3. Farebné perá používame bez zmyslu
Áno aj podčiarkovať treba vedieť. Môže sa vám zdať smiešne, čo už na tom môže byť zložité, veď podčiarkujem všetko, čo je dôležité. Ale deti nie vždy vedia rozlíšiť, čo je podstatné a čo nie. Niekedy ich zošity a knihy vyzerajú ako farebná vymaľovánka, lebo farebné je pekné, čo tam po obsahu.
4. Nepoužívame pamäťové techniky
Väčšina z nás si zo školy pamätá nejakú mnemotechniku, napríklad na rímske čísla alebo ako sýty syn sypal sýkorkám. To, že si ich pamätáme aj po rokoch, svedčí o tom, že naozaj fungujú. Pamäťových techník je ale oveľa viac, tak prečo ich deti nenaučiť – ako na roky v dejepise, ako na slovíčka v cudzom jazyku, ako si zapamätať zoznamy vecí. A zrazu je pre vás učenie zábava a hra a nie memorovanie, ktoré používa väčšina.
5. Máme toho viac, ako dokážeme zvládnuť
Deti ešte nepoznajú pojem timemanagement a robia to, čo im my dospelí naplánujeme – školu, krúžky, domáce povinnosti, čas pre seba. Niekde na začiatku je ale dobré si sadnúť a prejsť si, či všetko, čo sme si navymýšľali, je reálne zvládnuteľné. Pretože ak nie, z niečoho bude treba odkrojiť. A prečo by sme neubrali napríklad v príprave do školy?
Ak chcete dať svojim deťom niečo do života, skúste aspoň na pár hodín trénera pamäti.